NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY CHOROBY CVIČENIE INŠPIRÁCIE MAGAZÍN ROZHOVORY

Barbora Jelinek: Vždy sa oplatí bojovať

Veronika Kmeťková
Share

Bloggerka, copywriterka, vyštudovaná andragogička, organizátorka košického Bloger bazáru a jedna zo spíkeriek prvej interaktívnej konferencie akčných žien – Pre zdravie ženy.

Barborka Jelinek, alias Barby je najmä milujúca mama dvoch synov, manželka a akčná žena s dokonalým citom pre ľudskosť. Nad svojou chorobou nelamentuje. Nesťažuje sa. Neberie sa príliš vážne. Nekladie si zbytočné otázky – prečo. Každý deň prežíva naplno. A ako by v skratke opísala svoj výnimočný život? “Aj s reumou sa dá krásne žiť… A občas aj nie. ” Prečítajte si tak trochu iný rozhovor. O tom, aké je to byť reumamou.

Zdroj: archív Barbora Jelínek

 

Čo ťa naučila choroba?

Moja reumatoidná artritída ma naučila toho celkom dosť. Neviem síce, ako by to bolo bez nej, keďže je v mojom živote už 20 rokov, ale dala mi veľkú vnútornú silu, nadhľad, schopnosť nevzdávať sa a hlavne vo mne upevnila zmysel pre humor. Bez úsmevu by som bola iba kôpka nešťastia. Neberiem sa príliš vážne a riadim sa tým, že to čo sa dá riešiť vybavím hneď a to čo riešenie nemá a neviem to ovplyvniť, jednoducho vypustím z hlavy. Nedá sa to samozrejme vždy, ale naozaj platí, že ak nejde o život a ZDRAVIE, nejde o nič.

Je niečo, v čom ťa reuma obmedzuje alebo práve naopak, vidíš v nej možnosť byť v niečom svojim spôsobom výnimočná?

Je mnoho reumatikov, ktorí majú rôzne deformity a naozaj majú v rôznych smeroch obmedzenia. Ja som v tomto na tom zatiaľ dobre. No myslím si, že všetko je v našej hlave. Tam to začína a aj končí. Pravidelne cvičím a robím to čo aj nereumatici. Všetko si len prispôsobujem môjmu momentálnemu zdravotnému stavu a schopnosti ohnúť koleno (smiech). Určite mám aj nejaké obmedzenia, no ja na to tak nepozerám. Vnímam svoje telo, počúvam ho a robím to, čo zvládnem. A výnimočná? Je ťažké v tomto hodnotiť samú seba. Verím, že život naloží človeku toľko, koľko zvládne. Aj keď sa to často nezdá. Mne dal reumu a ja mu za to ďakujem. Vďaka nej vnímam každý deň ako dar, aj keď by som ho veľa krát najradšej prespala.

Odhalili lekári reumu hneď v jej začiatkoch?

Bolo by krásne povedať áno. No bola to nekonečná tortúra, ktorá trvala niekoľko dlhých mesiacov. Sama dnes nechápem ako som to vtedy zvládla. Hlavne obdivujem mojich rodičov. Pretože to muselo byť aj pre nich psychicky náročné obdobie. Počúvať od lekárov, každý deň inú (nesprávnu) diagnózu svojej dcéry, od leukémie, sepsy až po rakovinu kostí. Nakoniec ma zachránili až v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch kde stanovili správnu diagnózu a nastavili liečbu.

Naši najbližší by sa pre nás často najradšej aj rozdali. A najmä deti sú na mnohé veci veľmi citlivé. Ako vnímajú tvoji chlapci dni, keď sa ti možno ťažšie vstáva z postele a reuma má svoj deň?

Nevnímajú to. Nezaťažujem ich tým. Nelamentujem a nesťažujem sa. O tom, že mám nejakú reumu vedia primerane ich veku. Vedia, že chodím často k lekárovi a od útleho detstva sú naučené ma dlho čakať s manželom v aute. Keď sa pýtajú, tak im odpovedám. No zatiaľ im to stačí.

Čítajte aj: Eva Prnová: Vždy som detičky milovala a rada s nimi trávila čas

Si mamou 2 úžasných chlapcov, ktorí ti určite robia v živote veľkú radosť. Aká však bola tvoja cesta k tomuto vysnívanému šťastiu?

Mala som do bodky naplánované tehotenstvá. Vlastne presne na čas a sekundu (smiech). Pred tehotenstvom sa musí vysadiť liečba, čo trvá určitú dobu a potom môže nastať tehotenstvo.  Bola som tehotná 3x. Prvý krát som potratila, no 3 mesiace na to, som už čakala Jonáška a koľko týždňov či mesiacov, v snahe o bábätko, som musela vysadiť (biologickú) liečbu? Pri biologickej liečbe to boli 3 mesiace.

Muži sú často navonok tvrdí ako skala, no vo vnútri krehkí, láskaví a veľmi starostliví. Ako vnímal tvoj manžel obdobie tehotenstva. Nebál sa o teba… o vás?

Keď som potratila naše prvé dieťatko, obaja sme si to odplakali. Počas ďalšieho tehotenstva som bola pochopiteľne veľmi nervózna, ale tomu sa asi nevyhne žiadna žena, ktorá má v živote za sebou takúto bolestivú skúsenosť. No nejako som to prežila a aj môj manžel. No myslím, že najviac sa o nás bál až počas samotného pôrodu.

View this post on Instagram

Verím, že týmto mojim dvom malým mužom dávam toľko lásky, že ju budú vedieť v budúcnosti rozdávať, srdciam svojho života. Toľko istoty, že keď nastane ten správny čas, tak s odvahou rozprestrú krídla a odletia za svojim šťastím…a vždy budú vedieť, kde nájdu náruč pochopenia. Toľko bojovnosti a sily, že sa nebudú hneď ľahko vzdávať, nech sa bude diať čokoľvek. Toľko empatie, že budú schopní vnímať bolesť a smútok druhých. …a toľko humoru, smiechu a radosti, že ňou budú spríjemňovať chvíle ostatným. …a verím, že budem dobrou svokrou…čiže niekde ďaleko na druhom kontinente…vtedy ňou budem určite??‍♀️??????VeSeLú VeĽkÚ NoC? #velkanoc#bratia#pánJerguš#Jonášnáš#smiechlieci#mojichlapci#ajsreumousadakrasnezit#mojareuma#kosice#reumama

A post shared by Barbora Jelinek (@z_dennika_reumamy) on

Ako k tebe pristupoval tvoj gynekológ počas tehotenstva, pri pôrode či v čase šestonedelia? Venovali ti lekári zvýšenú starostlivosť, mali pri pôrode individuálny prístup, alebo to bolo ako u každej inej mamičky?

Pristupovali ku mne bežne. Nič extra, ani navyše som nemusela absolvovať. Obe tehotenstvá, teda aj to druhé s Jerguškom som mala úplne bezproblémové. No osobne tehotenstvo nepovažujem za najkrajšie obdobie v živote ženy. Vždy sa divím, kto to vymyslel (smiech). Jediné, čom som vedela od začiatku bolo to, že budem rodiť cisárskym rezom. No, je veľa reumamičiek, ktoré rodili prirodzene.

Aké to bolo po pôrode? A čo dojčenie?

Po prvom pôrode to bolo asi ako u každej mami prvého dieťaťa. Reuma u mňa stále spala, čiže som nebrala žiadnu liečbu, iba som chodila na kontroly. Kojenie bola kapitola sama o sebe. Hrozne ma to vyčerpávalo a hlavne som už začínala pociťovať bolesti kĺbov. Bojovala som ako sa dalo, no nakoniec som to vzdala. Bolo to ťažké obdobie, lebo zo všetkých strán na mňa vyskakovalo, že kojiť sa musí. Bol to hrozný tlak. Nakoniec som to prijala a uvedomila som si, že to či žena kojí alebo nie je merítkom dobrej mamy.

Nie u každej ženy je dojčenie možné. To by si mali uvedomiť mnohé ženy, ktoré tvrdia opak. Najdôležitejšie pre dieťa je, aby malo zdravú mamu, ktorá je schopná sa o neho postarať. 

Kedy sa reuma opäť prihlásila o slovo. Bolo to intenzívnejšie ako pred tehotenstvom?

Našťastie až po druhom pôrode. Presne tri mesiace. Začal ma pobolievať členok. Sama sebe som tvrdila, že to nie je reuma. Človek si rýchlo zvykne na život bez jej príznakov, takže som s  tým bojovala. Nakoniec som s plačom ráno nevedela prezliecť mladšieho syna a uvedomila som si, že “reuma is back”.

Čo by si odkázala ženám s týmto ochorením, ktoré veľmi túžia po bábätku, no obávajú sa materstva?

Kto sa bojí, nech nejde do lesa.  Samozrejme, že to treba zvážiť. Dôležitý je ustálený zdravotný stav. Tehotenstvo síce nie je choroba, ale veľmi dobre vieme, ako to chodí. Treba sa na to pripraviť. Mamy reumatičky sú veľké bojovníčky a práve ich deti im dodávajú silu a robia v živote najväčšiu radosť. 

Ak chcete vedieť o Reumame viac, sledujte jej blog a čítajte jej skvelý Letný denník. Už 26. októbra 2019 budete mať možnosť stretnúť aj osobne, na interaktívnej konferencii Pre zdravie ženy, ktorá sa uskutoční v košickom Kultúrparku. Príďte si užiť jedinečné stretnutie žien, z ktorého sa vám nebude chcieť odísť. Budeme cvičiť, variť, zabávať sa, vzdelávať a motivovať sa navzájom. Na našom ženskom zdraví záleží, pretože keď sme zdravé, dokážeme všetko.

Uverejnil používateľ akcnezeny.sk Pondelok 29. júla 2019

 

    Tagy

    Mohlo by sa vám páčiť

    Zanechaj nám svoj komentár

    Your email address will not be published. Required fields are marked *