NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY MAGAZÍN RODIČOVSTVO VÝCHOVA

Kedy môže správanie rodičov ovplyvniť detské vnímanie jedinečnej rodičovskej lásky

Iryna Zelyk
Share

Milí rodičia, zdieľam svoje poznatky a skúsenosti s cieľom inšpirovať vás, nechcem nikoho presviedčať. Dôležité je, aby ste sa po prečítaní trochu zamysleli a dospeli ku vlastným rozhodnutiam, ktoré budú vychádzať z vášho života a vašich skúseností.

Keby rodičovská láska hovorila ľudskou rečou, povedala by dieťaťu: „Si tu správne. Vnímam ťa, chápem ťa, počujem ťa. Ľúbim ťa také, aké si. Dávam ti slobodu a budem pri tebe vždy stáť, aby som ťa mohla chrániť a učiť sa od teba.“   

Rodičovská láska je úžasná ľudská schopnosť. Jej jedinečnosť sa nedá ani popísať. Je to cit veľmi hlboký a nekonečný. Láska, úprimná a nezištná, ktorá nepodmieňuje a vždy dokáže odpúšťať. A preto je tento nádherný ľudský cit taký zásadný pre každé dieťa. Dieťa, ktoré sa cíti byť prijaté a milované svojimi rodičmi, je schopné si vytvoriť pôdu na budovanie zdravej sebadôvery a sebalásky.

Hlboko vo svojom vnútri svoje deti milujeme, ale občas prídu okolnosti, pri ktorých zbytočne, väčšinou nevedome, svoju lásku k nim podmieňujeme.

Očakávania

Okrem lásky k svojim deťom máme vo vnútri aj pevne zakorenené formy správania sa a ideály, ktoré nám často nedovolia ísť hlbšie pod povrch a precítiť situáciu, ale ihneď ju vyhodnotia. Napríklad, keď dieťa spraví niečo, čo podľa nás nie je „správne“ a my na to ihneď zareagujeme hodnotením namiesto toho, aby sme vedome konali. Čiže zistili, prečo tak dieťa konalo alebo sa zamysleli nad tým, prečo vlastne považujeme jeho správanie za „nesprávne“.

Možno mu túto nálepku priradíme len na základe názoru niekoho iného. Od dieťaťa sa očakáva, že bude v zariadení poslúchať, či už animátorov alebo učiteľky. Bude sa na verejnosti slušne správať, dobre sa učiť, ovládať všetko, čo vedia aj ostatné deti v jeho veku. Má byť proste neustále „dokonalé“. Bol/a si dnes „dobrý/á“? Nezmyselná, veľmi všeobecná otázka, ktorá nemá žiadnu hodnotu a malé dieťa jej vlastne ani nerozumie. Pre porovnanie: otázka „Najedol/a si sa dobre?“ má logiku a dá sa na ňu odpovedať.

Tlak na dieťa

Dieťa má tendenciu rodičom vyhovieť, začne sa snažiť byť „dosť dobré“ a pritom sa snaží o niečo, čo vlastne ani nie je možné. Táto snaha malého dieťaťa môže v neskoršom veku postupne prerásť až do averzie k životu.

Pestuje v  sebe strach zo zlyhania. Reakcie dospelých (ako napríklad nespokojnosť s výkonmi v škole alebo s „nevhodným“ správaním sa) pomaly, ale isto ovplyvňujú detské vnímanie rodičovskej lásky.

Deti sú stále vystavované veľkému tlaku v školských zariadeniach, aj medzi svojimi rovesníkmi. Doma preto potrebujú pochopenie, prijatie a nepodmienečnú lásku bez očakávaní. Áno, život nie je jednoduchý. Potrebujú sa naučiť poradiť si s rôznymi životnými situáciami. Ale nepomôže im pritom ani „tvrdá ruka“, ani tá najlepšia škola.

Naučia sa to práve vtedy, keď sa budú cítiť milované nepodmienečne, keď sa budú cítiť dosť dobré v tom, čo dokážu. Keď sa pri emocionálnych prejavoch nebudú musieť báť byť také, aké sú. Keď doma každý deň dostanú vrúcne objatie a láskyplné  pochopenie. Potom budú dosť silné, aby ich mohol život a spoločnosť „vyškoliť“. A nemyslím tým, že dieťa nemáme motivovať. Je potrebné v ňom pestovať zdravú súťaživosť, ktorá ho motivuje isť dopredu, stať sa lepším ako včera, namiesto umelo vytváranej chorej a nedosiahnuteľnej túžby byť najlepším.

Nevedomé správanie v náročnejších situáciách

„Nemyslím si, že ma ľúbiš, lebo na mňa často kričíš.“ Áno, deti vnímajú prejav hnevu či nespokojnosti ako opak lásky. Preto je nesmierne dôležité ich ubezpečiť, že je to iba prejav nášho rozčúlenia sa, a samozrejme pracovať na sebe. Naučiť sa svoje reakcie ovládať. Existuje mnoho spôsobov a návodov, ako zvládať návaly prudkého hnevu.

Treba si len nájsť niečo, čo nám bude najlepšie vyhovovať a popracovať na sebe. Uvidíte, aký krásny pocit slobody to je. A o koľko jednoduchšie je riešiť náročné situácie s deťmi v pokoji. Možno pociťujete strach, že takto stratíte autoritu, ak dieťa poriadne „neupracete“, keď vyvádza. Je to však iba hlas vášho ega, ktoré sa bojí. Sila dobrého vzťahu nevychádza z autority, ale z rešpektu. Ak chceme byť rešpektovaní, sami musíme druhých rešpektovať.

Vnímanie lásky ako samozrejmosť

„Načo budem dieťaťu hovoriť, že je ľúbené, veď to je samozrejmé, že ho milujem.“ Áno, deti našu lásku dokážu pocítiť aj bez toho, aby sme im to povedali, ale zároveň majú silnú potrebu počuť to magické – „ľúbim ťa“ ešte úpenlivejšie ako my dospelí. Veľmi túžia po uistení sa v tom, že ich máme stále radi, napríklad po náročnej debate, po tom ako spravia chybu, keď v niečom neuspejú alebo nás neposlúchnu.

Všimla som si, že ma moje deti veľmi rady počúvajú, keď im rozprávam o zážitkoch, ktoré som s nimi prežila. V mojej novej knižke „Ľúbim ťa“ nájdete okrem príbehu o jedinečnej rodičovskej láske aj návod, ako sa dá touto cestou povedať deťom, ako veľmi ich milujeme.

Nepodmieňujme tú nekonečnú lásku ku svojim deťom, ktorú vo vnútri nosíme. Pretože dieťa sa potrebuje cítiť milované, to je absolútny základ vyrovnaného života. Dajme našim najmenším to, čo si „zaslúžia“ a čo im „dlžíme“.

Berme si z nich príklad. Oni svoju lásku k nám nepodmieňujú. Rodič sa môže správať akokoľvek, malé dieťa ho miluje stále. Skôr začne pochybovať o sebe samom a ruinovať vlastnú seba-lásku, ako podmieňovať svoj hlboký cit k rodičom.

Všetko o mojej novej knižke o jedinečnej rodičovskej láske si môžete prečítať v popise projektu na vydanie tohto diela na Slovenskej crowdfundingovej platforme www.startlab.sk/lubimta

Pomocou príbehu knižka ubezpečuje dieťa, že je milované, aké je. Zároveň inšpiruje rodiča zamyslieť sa nad tým, ako veľmi sa dieťa potrebuje cítiť milované a poukazuje na situácie, kedy správanie rodiča môže ovplyvniť detské vnímanie rodičovskej lásky.

Foto: Pixabay.com

    Tagy

    Zanechaj nám svoj komentár

    Your email address will not be published. Required fields are marked *